CIPC navádza rodičov bojujúcich o deti na krivú výpoveď

Autor: Deti patria rodičom | 1.7.2016 o 17:21 | (upravené 1.7.2016 o 17:33) Karma článku: 4,92 | Prečítané:  943x

Barnevernet. Nórska sociálka rodinu rozloží, psychicky zruinuje a vypľuje. Slovenské úrady jej v tom niekedy ešte výdatne napomôžu.

Na príbeh Maxine upozorňujem už viac ako rok. Dievčatko nórsko-slovenského páru ukradol Barnevernet v marci 2015, pretože matka s dcérou (3 mesačnou) neudržala očný kontakt a z dôvodnej obavy dopadov psychických problémov matky pri výchove dcéry. Ide o vyslovenú aroganciu štátnej moci Nórska. Nórsko je nám predstavované ako vyspelá a pokroková krajina. Vôbec tomu tak nie je. Nórsko je krajina nebezpečná pre rodiny s deťmi. Nórsko je krajina, ktorá bola kritizovaná aj vysokým komisárom OSN za systematické nedodržiavanie ľudských práv a základných slobôd a za porušovanie medzinárodných dohovorov. Dôvodom je neprimeraná aplikácia štátnej moci v oblasti práva na rodinný život.

Niečo o Barnevernete. Táto sociálna služba, ktorá propaguje, ako jej záleží na ochrane detí, je len systémom, ktorý biologickú rodinu rozloží, psychicky zruinuje a vypľuje. A ten kto prežije a nebodaj má dieťa, toho vcucne  naspäť a prežuje znovu. Použila som expresívne výrazy, pretože keby som mala použiť primerané, bolo by to nezverejniteľné.

Komisia sudcov, ktorá doteraz vždy potvrdila rozhodnutia sociálnych pracovníčok, pri malej Maxine urobila úplný opak. Skritizovala nórsku sociálku za to, že nebol vôbec dôvod na odobratie tohto dievčatka z biologickej rodiny, od milujúcich rodičov a starých rodičov. A nariadila Barnevernetu, aby dievčatko vrátil do rodiny.

Ako to dopadlo? V tejto úžasnej krajine dodržiavajúcej základné ľudské práva? Maxine je stále u pestúnov. Rodičia ju môžu vidieť jedenkrát za tri týždne. Na jednu hodinu. Počas obedňajšej prestávky. Dievčatko je mrzuté, plačlivé, čo samozrejme napomáha argumentom sociálky, pretože poukazujú na to, že malá rodičov odmieta.  Navyše, Barnevernet využil opravný prostriedok a voči rozhodnutiu komisie sa odvolal predbežným opatrením. Úspešne. To znamená, že pokiaľ súd nerozhodne vo veci samej, zostáva Maxine u pestúnov.

Zdá sa vám to neuveriteľné? Ešte som neskončila. Tento týždeň v pondelok mali mať rodičia opäť stretnutie. Na ihrisku v parku. V Nórsku bola aj stará matka. Pricestovala tam na súdne konanie a opakovane žiadala sociálku, aby mohla svoju vnučku vidieť. Zamietli jej to. Túžba vidieť vnučku však bola silnejšia. Stará mama šla do parku, kde Maxine mala stretnúť svojich rodičov. Šla tam bez toho, aby o tom rodičia vedeli. Aby Maxine mohla vidieť aspoň z diaľky. Ubezpečiť sa, že je v poriadku, ako rastie, veď naposledy ju videla ešte v perinke. A videla ju. Iba zozadu. Nepriblížila sa k nej. Ovládla prirodzený inštinkt starej mamy. Zakázala si objať svoju jedinú milovanú vnučku. Prešla okolo a odišla.

Čo sa stalo potom, by ste od vyspelej demokratickej krajiny určite neočakávali. Starej matke zavolal jej syn, že sociálka okamžite povolala políciu. Maxine zbalili, rodičom ju neukázali a odviezli ju preč. A aby toho nebolo dosť, polícia prišla do domu aj za starou matkou aby ju upozornila, že takto sa chovať nesmie. Po slovensky povedané, nesmie sa voľne pohybovať po parku, lebo čo ak by tam bola jej vnučka a hrala sa.

A teraz sa vráťme na Slovensko. Musím hovoriť o aktivite slovenských orgánov štátnej moci za celý rok a pol. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (ďalej len CIPC)  zastúpené JUDr. Andreou Cisárovou, spolu so zástupcami veľvyslanectva, veľvyslancom Františkom Kašickým a pánom Otčenášom, sa v máji 2015 stretli s rodičmi  Maxine v Nórsku. Na stretnutí zástupcov Slovenska a Bavernetu rodičia ale neboli. Napriek písomným aj telefonickým žiadostiam o ich účasť im nebolo vyhovené. Pani Cisárová a pán Kašický sa so sociálkou stretli sami. A niečo dohodli. Čo to bolo? O tom sa rodina dodnes nedozvedela. Títo dvaja zamestnanci štátu im povedali: „Vy priznáte, že ako rodičia ste tu zlyhali. Ale poviete, že chcete, aby dieťa išlo na Slovensko. A chcete, aby sa o to postaral CIPC, Cisárová a veľvyslanec Kašický.”

Ďalej v rozhovore s rodičmi riaditeľka CIPC Cisárová hovorila, že to vedia zariadiť a vedia aj termín, kedy môže byť Maxine na Slovensku. Podmienky boli „že rodičia musia priznať, že zlyhali“ a „nebudú trvať na tom aby bola zverená do ich starostlivosti“ a „budú počúvať a poslúchať“, pretože nórska sociálka sa bavila s nimi ako so štátom. Ak nepriznajú, že zlyhali, budú ju chcieť do starostlivosti alebo nebudú poslúchať, tak  štátni úradníci, platení z daní slovenských občanov, dávajú ruky od prípadu preč.

Nestačilo ešte arogancie moci. Spolu so starou matkou Maxine sme navštívili ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, Jána Richtera. Na jeho sekretariáte sme podali sťažnosť na postup CIPC. Zároveň sme ho na tieto všetky skutočnosti upozornili. Na to, ako koná riaditeľka CIPC Cisárová s dotknutými rodinami. Ja osobne som ho informovala, že nejde o ojedinelý prípad. Že máme ako občianske združenie “Deti patria rodičom” v správe niekoľko rodín, kde CIPC postupuje nepochopiteľne. Proti rodinám a v rozpore s medzinárodnými Dohovormi a judikatúrou ESĽP. Poslala mu to zápis toho, čo sa na stretnutí na veľvyslanectve hovorilo. A čo sa udialo? Na sťažnosť sme dostali odpoveď, že nespĺňa atribúty sťažnosti.

Pani Cisárová je stále na svojom mieste. Medzitým stihla poradiť ďalšej matke, aby si napriek rozsudku súdu ponechala svojho syna u seba, na Slovensku. Cisárová jej povedala „A“, ale nepovedala „B“. V podstate navádzala matku na trestný čin únosu…

Otec si nakoniec prišiel na Slovensko prostredníctvom tretích osôb zobrať svojho syna. A čo matka? Aj keď má rozhodnutie, že syn môže prísť na Slovensko za ňou dvakrát do roka, svojho práva sa nedomôže dovolať z dôvodnej obavy, že by únos spáchala znovu. Tento príbeh bol tiež zverejnený. Čo sa stalo? Vôbec nič.

Tak teda ja sa pýtam, keď CIPC – riaditeľka Cisárová, ako sa ona sama titulovala na stretnutí na ambasáde – vedelo pred rokom zariadiť a vedelo termín, kedy pôjde Maxine na Slovensko, kde je teraz? Prečo úradníci opäť nevycestujú a nespravia dohodu s nórskou sociálkou, že prevezmú dieťa na Slovensko a maličká môže byť u biologickej rodiny? Akú dohodu títo kompetentní spravili?

Plné noviny sú „kauzy Bašternák“ a napádania ministra Kaliňáka. Nebudem zľahčovať tieto podozrenia, ale čo je to proti ľudskému životu? Rezorty zahraničných vecí, práce a vnútra vôbec neochraňujú maloletých. Upozorňujeme neustále na množstvo prípadov.

Malá Zojka, ktorá opísala, ako ju otec sexuálne obťažoval. Kto zastavil síhanie? Polícia – že vraj skutok sa nestal. Malá Eliška – jej mamu polícia obmedzila na osobnej slobode, lebo otec na matku podal množstvo trestných oznámení za marenie výkonu súdneho rozhodnutia. Pritom to bol otec kto ublížil dcére a pod ťarchou negatívnych skúseností táto otca odmieta. Ale vinná je matka. Nemá polícia pomáhať a chrániť?

Ministerstvo práce – tam sú aj správni ľudia na správnom mieste, ale bohužiaľ nemajú rozhodujúcu moc. S ich pomocou sa v prípade Maxine podarilo dostať na súd vyjadrenie za Slovenskú republiku. Za to sme im boli a sme veľmi vďační. Ale zlé je, že ich nemôžem menovať, pretože by mohli byť okamžite perzekvovaní.

A ministerstvo zahraničných vecí? Pán minister Miroslav Lajčák si nenašiel za štyri roky, čo sme ho žiadali o stretnutia, ani jeden jedinýkrát čas. Tento človek sa uchádza o najvyššie miesto v OSN  a pritom aj jeho rezort je zodpovedný za to, že Maxine je stále u pestúnov. A nielen Maxine. Ale aj množstvo detí v Anglicku, Írsku, Nórsku aj v iných krajinách.

Prepáčte, že mi nezáleží na „kauze Bašternák“. Peniaze boli a budú. Ale rok stratený s malým dieťaťom je nenapraviteľný. Rodičia už nikdy neuvidia prvé kroky. Maxine ich má už za sebou. Nestrávia s ňou prvé Vianoce. Nikdy sa nedozvedia, či sa jej rozžiarili očká pri pohľade na jej prvý rozsvietený stromček. Aj toto už Maxine má za sebou. Neboli s ňou na jej prvé narodeniny, pretože nórska sociálka tak rozhodla. Nedokážem pokračovať. Toľko vecí je prvýkrát, že cez slzy už na monitor nevidím.

Preto Vás všetkých prosím, pomôžte nám tento boj vyhrať. Píšte maily na príslušné ministerstvá, zastupiteľské orgány, my budeme bojovať s rodičmi ďalej. Musíme. Maxine nenecháme v pazúroch „vyspelej“ nórskej sociálky. Ale potrebujeme aj tlak občanov. A tentokrát to už musíme pretlačiť na súd. Neviem ešte ako, pretože naposledy to naše veľvyslanectvo zmarilo. Jediný, ktorý nás doteraz z ústavných činiteľov podporil a podporuje, je poslanec Boris Kollár. Doposiaľ svoje sľuby dodržal. Takže tentokrát budú vo „vyspelom“ Nórsku vedieť, že niekto na Slovensku sa vie postaviť za obyčajné rodiny aj v zahraničí.

Maxine vám nenecháme. Pôjde naspäť k rodičom. Tam patrí.

 

Monika Onderková

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?